pani
s
Boa
Život mestkému barokovému palácu vdychuje čarokrásne nádvorie s reštauráciou, kde vo dne i v noci zažije neopakovateľnú atmosféru. Začnite deň s výbornými raňajkami, zastavte sa na obed, večeru alebo si len vychutnajte sladký dezert s kávou vo výbornej atmosfére.
Život mestkému barokovému palácu vdychuje čarokrásne nádvorie s reštauráciou, kde vo dne i v noci zažije neopakovateľnú atmosféru. Začnite deň s výbornými raňajkami, zastavte sa na obed, večeru alebo si len vychutnajte sladký dezert s kávou vo výbornej atmosfére.
Mestký barokový
palác
Mestký barokový palác sa nachádza
v historickom centre pod Starým zámkom, neďaleko Trojičného námestia.
Život mestkému barokovému palácu
vdychuje čarokrásne nádvorie s fontánou
a sochou Bacchusa.
Vo dne i v noci tu zažijete neopakovateľnú atmosféru. V reštaurácií na nádvorií začnite deň s výbornými raňajkami, zastavte sa na dezert
s chutnou kávou alebo si vychutnajte koncert lokálnych umelcov vo výbornej atmosfére.
Najstarší zistený údaj o mestkom barokovom paláci sa viaže
k roku 1579, avšak historické pramene napovedajú, že stavba môže byť aj staršia.
Od tohto roku si stavba prešla viacerými majitelmi, z ktorých najznámejším sa stal rod Gerambovcov.
História komplexu
Už v stredovekej Štiavnici boli štiavničania rovní a rovnejši, najbohatšiu spoločenskú vrstvu predstavovali ťažiari/waldburgeri/. Mali najkrajšie domy v centre, sedeli
v mestkej správe, mali pod palcom trh, mali aj rôzne práva. Aj práve k tomuto domu
v tej dobe prináležalo právo výčapu, víno dovážané z Dalmácie a pivo varené priamo v meste čapovali do Krámcov. Ak však ťažiari zanedbávali ťažbu, kráľ Matej im zakázal čapovať víno, pretože opitý baníci mu neboli na osoh. Avšak tí ťažiari, čo baníctvo brali vážne sa spájali do spoločných banských únií. Práve Gerambova banská únia, ktorú založil Ján Jozef von Geramb bola najsilnejšia v stredoslovenskej banskej oblasti.
V rokoch 1785 - 1788 dal Ignác Viktor von
Geramb dom prestavať na objekt klasicistického paláca s unikátnymi nástennými maľbami v miestnostiach na poschodí.
Na fasáde domu sa dodnes zachoval erb datovaný rokom 1778. Odhaduje sa, že práve zadĺženosť po nákladnej prestavbe spôsobila, že dom následne prešiel z rodiny von Geramb do majetku mesta a stal sa nemocnicou sv. Vavrinca (Sankt Laurentii Spital). Nemocničné priestory sa v týchto obdobiach nachádzali v zadnom trakte, vpredu určitý čas sídlil aj Okresný súd
s väznicou.
Rozsiahlejšia interná prestavba sa realizovala na rozhraní 19. a 20. storočia a dom sa výhradne využíval pre nemocničné účely. Nemocnica, označovaná ako Mestská verejná nemocnica sv. Alžbety slúžila do roku 1992. Vtedy sa dokončili práce na prestavbe novej polikliniky a do nej sa presťahovali oddelenia nemocnice a tím sa funkčnosť domu v zdravotníctve ukončila. Následne budova už len chátrala.
V septembri 2017 začala rekonštrukcia mestkého barokového paláca do súčasnej podoby.
Banská
Štiavnica
Mnohí ľudia hovoria, že Štiavnica je najkrajšie mesto na Slovensku. Vie sa o nej,
že priťahuje umelcov, romantikov, ľudí vnímavých k jej magickej atmosfére. Nikto nevie s určitosťou povedať, v čom spočíva jej mágia. Možno je to tým, že leží v centre dávno vyhasnutej sopky, možno tým, že tesne pod povrchom je ako ementál prevŕtaná kilometrami banských chodieb, možno je to jej malebná architektúra…
Jej história je fascinujúca: patrila medzi najdôležitejšie mestá stredovekej Európy. Bola jej Eldoradom, najbohatším ložiskom striebra a zlata. Nazývali ju Strieborným mestom, z pokladov jej podzemia sa stavali paláce vo Viedni a Budapešti, sama bola tretím najväčším mestom Uhorska.
V Štiavnici bola špičková veda a školstvo, alchýmia aj slobodomurári. Tu bol prvý krát na svete použitý pušný prach na odstrel horniny, vznikla tu prvá technická univerzita na svete – slávna Banícka akadémia, do sveta sa odtiaľto rozletelo množstvo technických vynálezov. Vznikol tu jeden z najdômyselnejších a najväčších vodoenergetických systémov tých čias: štiavnické tajchy. Je tiež miestom, kde sa Andrej Sládkovič zamiloval do Maríny.
Dnes priťahuje skvostnou a nedotknutou architektúrou, kostolmi a palácmi bohatých mešťanov v centre, a skromnými baníckymi domcami zasadenými do strmých úbočí hôr. Úzke romantické uličky a stovky schodov spájajú jej “poschodia”. Je fotogenická
a akoby nedotknutá časom: nie je tu jediný semafor, ani billboard. Na tradície sa tu dbá. Nie nadarmo je Štiavnica
na Zozname UNESCO.
Štiavnica je známa svojim bohatým kultúrnym životom. V uličkách mesta môžete stretnúť maliarov so stojanmi, fotografov,
z času na čas natrafíte na ľudí v historických kostýmoch alebo pouličný happening. V štýlových kaviarňach a krčmičkách “jamujú” muzikanti, niekedy nie je jednoduché vybrať si z ponuky koncertov. V Štiavnici sa vždy niečo deje.
Mesto je krásne aj na jar, na jeseň, či v zime. Vtedy stráca svoju letnú bujarosť, návštevníkov je pomenej a čas akoby tu zastal.
Je to čas prechádzok, nádherných výhľadov, horského bicyklovania. Hladiny tajchov zrkadlia hory, medzi ktoré sú zasadené
a podľa ročného obdobia sa ponúkajú na kúpanie, jesennú prechádzku, či korčuľovanie.